Dnes si pripomíname 30 rokov od založenia Kohézneho fondu. „Kohézny finančný nástroj“, ako sa Kohézny fond pôvodne nazýval, bol zriadený 1. apríla 1993 a účinnosť nadobudol v roku 1994. Jeho cieľom bolo posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a umožniť niektorým krajinám dobehnúť zvyšok EÚ.V uplynulých tridsiatich rokoch sa z Kohézneho fondu investovalo takmer 179 miliárd eur. Cieľom Kohézneho fondu bolo podporovať investície do dopravnej infraštruktúry a do ochrany klímy a životného prostredia. Medzi jeho hlavné ciele patria zlepšenie dodávok vody a spracovania odpadu, energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a cestná a železničná infraštruktúra. Fond sa zameriava na členské štáty, ktorých HND je nižší ako 90 % priemeru EÚ v záujme podpory konvergencie medzi európskymi ekonomikami. Podpora z Kohézneho fondu, podobne ako všetky finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti, prispieva k zvýšeniu národných príjmov prijímajúcich krajín. Z Kohézneho fondu sa financovali ikonické projekty, ktoré pretransformovali celé regióny a mestá a pomohli im dobehnúť zvyšok EÚ. Napríklad v Bratislave bola vďaka podpore z Kohézneho fondu vybudovaná električková trať v Petržalke spolu s ikonickým mostom. V programovom období 2021 – 2027 bude viac ako 37 % z celkových prostriedkov pridelených fondu vo výške 48,03 miliardy eur vyčlenených na podporu cieľov v oblasti klímy. To zahŕňa 6,9 miliardy eur na čistú mestskú dopravu, 3,3 miliardy eur na energetickú efektívnosť a 16,9 miliardy eur na investície do železničnej a cestnej siete TEN-T. Prostriedky z Kohézneho fondu v súčasnosti čerpá 15 členských štátov, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa bol v čase dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 nižší než 90 % priemeru EÚ: Bulharsko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
