Po výraznej expanzii o 5,3 % v roku 2021 porastie v roku 2022 o 4,0 % a v roku 2023 o 2,8 %. Vyplýva to z výsledkov Zimnej hospodárskej prognózy 2022, ktorú zverejnila Európska komisia. Rast sa očakáva aj v eurozóne, a to s tempom 4,0 % v roku 2022 a s miernejším tempom 2,7 % v roku 2023. EÚ ako celok dosiahla v treťom štvrťroku 2021 úroveň HDP spred pandémie, pričom podľa prognózy by do konca roka 2022 mali tento míľnik dosiahnuť aj všetky členské štáty. Hoci sa so spomalením rastu počítalo už v hospodárskej prognóze z jesene 2021, toto spomalenie bolo výraznejšie, ako sa čakalo, keďže sa zintenzívnili nepriaznivé vplyvy: prudký nárast infekcií COVID-19, vysoké ceny energií a pretrvávajúce narušenia dodávok. Prognóza inflácie bola v porovnaní s jesennou prognózou výrazne upravená smerom nahor. Celkovo sa predpokladá, že inflácia v eurozóne sa zvýši z 2,6 % v roku 2021 (2,9 % v EÚ) na 3,5 % (3,9 % v EÚ) v roku 2022 a následne v roku 2023 klesne na 1,7 % (1,9 % v EÚ). V prognóze sa predpokladá, že tlak na hospodárstvo spôsobený aktuálnou vlnou infekcií potrvá už len krátko. Hospodárska činnosť má opäť nabrať na obrátkach aj v dôsledku návratu k normálu v prípade dodávok a zmiernenia inflačných tlakov. Odhliadnuc od krátkodobého rozkolísania sú základy, o ktoré sa opiera táto expanzívna fáza, naďalej pevné. Neustále sa zlepšujúca situácia na trhu práce, vysoké úspory domácností, naďalej priaznivé podmienky financovania a plné využitie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) by spoločne mali udržať dlhotrvajúcu a silnú expanzívnu fázu.
Neistota a riziká sú naďalej vysoké. Hoci sa vplyv pandémie na hospodársku činnosť postupom času oslabuje, pretrvávajúce opatrenia proti šíreniu nákazy a dlhotrvajúci nedostatok personálu by hospodársku činnosť mohli brzdiť. Tieto problémy by takisto mohli narúšať fungovanie kritických dodávateľských reťazcov dlhšie, než sa čakalo. Slabší rast dopytu v najbližšom čase môže naopak pomôcť vyriešiť problémy s dodávkami o niečo skôr, ako sa predpokladalo. Na druhej strane by dopyt domácností mohol rásť výraznejšie, než sa očakávalo, tak ako sa to stalo už pri opätovnom otváraní hospodárstiev v roku 2020, a investície podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti by mohli priniesť silnejší impulz pre hospodársku činnosť. Inflácia môže byť vyššia oproti očakávaniu, ak by došlo k väčšiemu prenosu tlakov na náklady z výrobných na spotrebiteľské ceny. Riziká ohrozujúce výhľad rastu a inflácie výrazne prehlbuje aj geopolitické napätie vo východnej Európe.
Oživenie slovenského hospodárstva sa v druhej polovici roka 2021 spomalilo kvôli dopadu celosvetového narušenia dodávok a zhoršeniu pandémie. Po výraznom spomalení v treťom štvrťroku sa očakáva, že ročný rast HDP Slovenska dosiahne v roku 2021 úroveň 3 %. Výhľad hospodárskej aktivity zostáva v prvom štvrťroku tohto roka slabý. Očakáva sa, že hospodárstvo sa potom začne opätovne oživovať a v druhom štvrťroku prekročí svoju úroveň produkcie pred pandémiou, čím sa plánovaný ročný rast HDP zvýši na 5,0 % v roku 2022 a 5,1 % v roku 2023. Predpokladá sa, že súkromná spotreba bude počas prvého štvrťroka 2022 negatívne ovplyvnená neistotou súvisiacou s pandémiou, prebiehajúcimi narušeniami dodávateľského reťazca a pomalším rastom reálnych príjmov v dôsledku vyššej inflácie. Po tomto dočasnom prerušení sa predpokladá, že domáci dopyt počas zvyšku prognózovaného horizontu obnoví svoju mohutnú expanziu. Slovenský exportný sektor zasiahli vážne narušenia dodávateľského reťazca. Predpokladá sa, že celosvetový nedostatok polovodičov obmedzí slovenský automobilový priemysel, čo bude mať za následok výrazne nižšiu úroveň exportu. Inflačné tlaky sa v poslednom čase zintenzívnili a očakáva sa, že prudký nárast regulovaných cien energií a rýchlejší rast cien potravín ešte viac zvýši infláciu na začiatku roka 2022, čím sa priemerná ročná inflácia v roku 2022 zvýši na 6,4 %. Dobre ukotvené inflačné očakávania by mali umožniť spomalenie inflácie na 2,4 % v roku 2023.
