Právny štát: ako sme na tom v EU

Európska komisia dnes uverejnila prvú celoeurópsku správu o právnom štáte. Správa obsahuje príspevky od každého členského štátu a týka sa pozitívneho a negatívneho vývoja v celej EÚ. Vyplýva z nej, že mnohé členské štáty dosiahli vysoký štandard právneho štátu, v EÚ však v oblasti právneho štátu existujú aj závažné výzvy. Správa sa zaoberá aj vývojom vyplývajúcim z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Cieľom je rozšíriť existujúci súbor nástrojov EÚ o nový preventívny nástroj a povzbudiť inkluzívnu diskusiu a kultúru právneho štátu v celej EÚ. Mala by pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy, vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností a ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

Nová správa sa týka inštitucionálnych otázok v súvislosti so systémom bŕzd a protiváh, ktoré sú zásadné pre účinný systém demokratickej správy vecí verejných, ako aj štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv. Kľúčové zistenia v týchto oblastiach sú:

  1. Justičné systémy : Niekoľko členských štátov uskutočňuje reformy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a znížiť vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na súdnictvo. Nezávislosť súdnictva zostáva v niektorých členských štátoch problémom a ďalšou celoeurópskou výzvou je zabezpečiť, aby justičné systémy boli pripravené na digitálny vek.
  2. Protikorupčné rámce : Niekoľko členských štátov prijalo komplexné protikorupčné stratégie, ako aj opatrenia na posilnenia svojho rámca na predchádzanie korupcii a zabezpečenia bezúhonnosti, zatiaľ čo iné tieto stratégie pripravujú. Niektoré členské štáty prijali opatrenia na posilnenie schopnosti systému trestnej justície bojovať proti korupcii. Na druhej strane účinnosť vyšetrovania trestných činov, trestného stíhania a rozhodovania o korupcii vrátane korupcie na vysokých miestach sú vo viacerých členských štátoch stále problematické.3.
  3. Sloboda a pluralita médií : Občania EÚ majú vo všeobecnosti vysokú úroveň slobody a plurality médií. Médiá sa najmä počas pandémie koronavírusu ukázali ako zásadne dôležité v boji proti dezinformáciám. Napriek tomu správa poukazuje na obavy v súvislosti s účinnosťou a primeranými zdrojmi, ako aj rizikami politizácie mediálnych orgánov v niektorých členských štátoch. V niektorých posúdeniach krajín sa ďalej identifikovali prípady, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy z politického tlaku na médiá.4.
  4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh : Mnohé členské štáty takisto zaviedli systematické politiky zamerané na zapájanie zainteresovaných strán a usilujú sa o to, aby štrukturálne reformy pramenili zo širokej spoločenskej diskusie. Zo správy zároveň vyplýva, že nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní môže vyvolať obavy o právny štát. Občianska spoločnosť je v celej EÚ aj naďalej kľúčovým aktérom pri obrane právneho štátu a vo väčšine členských štátov pre ňu existuje priaznivé a podporné prostredie. Existujú však príklady občianskej spoločnosti, ktorá v niektorých členských štátoch čelí vážnym problémom v dôsledku prijatia právnych predpisov obmedzujúcich prístup k zahraničnému financovaniu alebo očierňujúcim kampaniam.
Predchádzajúci článokPosúdenie vplyvu používania centových euromincí v krajinách EÚ
Ďalší článokNová správa odhaľuje veľké rozdiely medzi platmi učiteľov v európskych krajinách

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here