Európska komisia začala cyklus koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra 2022. V tohtoročnom prieskume udržateľného rastu sa predkladá ambiciózny program na rok 2022, ktorý má EÚ posunúť od krízového riadenia k udržateľnej a spravodlivej obnove hospodárstva EÚ s posilnenou odolnosťou. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) ako hlavný prvok nástroja NextGenerationEU sa viac začlení do nového cyklu európskeho semestra a medzi oboma procesmi bude úzke prepojenie. Zároveň sa predstavuje zapracovanie cieľov udržateľného rozvoja do európskeho semestra. Stanoviská Komisie k NRP na rok 2022 vychádzajú z odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky, ktoré Rada prijala v júni 2021. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2022.. Z grantov RRF sa bude v roku 2022 financovať 24 % celkových opatrení na podporu obnovy. Zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali byť v období rokov 2020 – 2022 expanzívne. Pozitívny príspevok verejných investícií a iných kapitálových výdavkov financovaných z národných rozpočtov a rozpočtu EÚ je dôležitý, no hlavnou hnacou silou fiškálnej expanzie v rokoch 2021 a 2022 sú čisté bežné primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov.
V odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa odporúča, aby členské štáty eurozóny prijali v rokoch 2022 – 2023 individuálne aj kolektívne opatrenia v rámci Euroskupiny, aby mohli naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky na účinnú podporu udržateľnej obnovy. V odporúčaní sa požaduje, aby sa v eurozóne v roku 2022 zachovali mierne podporné zámery fiškálnej politiky a aby sa opatrenia fiškálnej politiky postupne zameriavali na investície, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Členské štáty eurozóny by si zároveň mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby boli v prípade opätovného rizika pandémie schopné reagovať. Keď to hospodárske podmienky umožnia, členské štáty eurozóny by mali uskutočňovať fiškálne politiky zamerané na obozretné strednodobé fiškálne pozície a udržateľnosť dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. V odporúčaní sa tiež vyzýva, aby sa pokračovalo v práci na dobudovaní bankovej únie, posilnení medzinárodnej úlohy eura a podpore vytvorenia digitálneho eura. V spoločnej správe o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce sa zotavuje, hoci zamestnanosť sa na predkrízovú úroveň ešte nevrátila. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 postihla najmä mladých ľudí, pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, samostatne zárobkovo činné osoby a štátnych príslušníkov tretích krajín. Odvetvia s vysokým dopytom už teraz čelia nedostatku pracovných síl. Zároveň mnohé podniky sa z krízy vymanili so značnými finančnými ťažkosťami a niektoré pracovné miesta môžu zaniknúť, kým iné môžu vzniknúť v priebehu zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti nadobúdajú mimoriadny význam aktívne politiky trhu práce, a najmä podpora prechodu zo zamestnania do zamestnania.
