V roku 2019 bude európske hospodárstvo podľa prognózy rásť už siedmy rok po sebe, pričom rast sa očakáva v každom členskom štáte. Vyhliadky rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2019 a 2020 sú ohrozené nedávnym spomalením globálneho rastu spolu s veľkou mierou neistoty v oblasti obchodu. Svoju rolu zohráva aj pretrvávajúce oslabenie výrobného sektora, predovšetkým v automobilovom priemysle. Hospodársky rast v Európe bude v plnej miere závisieť od domácej aktivity. Dnes pracuje viac Európanov ako kedykoľvek predtým a očakáva sa, že zamestnanosť by mala naďalej rásť, hoci pomalšie. To by spolu so zvyšovaním miezd, tlmenou infláciou, priaznivými podmienkami financovania a podpornými fiškálnymi opatreniami v niektorých členských štátoch malo povzbudiť domáci dopyt. HDP sa podľa prognózy zvýši tento rok o 1,4 % v EÚ a o 1,2 % v eurozóne. Napriek spomaleniu rastu koncom roka 2018 sa podmienky na trhu práce naďalej zlepšovali. Hoci v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť stále príliš vysoká, v EÚ ako celku klesla v marci 2019 na 6,4 %, čo je najnižšia miera zaznamenaná od januára 2000. Očakáva sa, že inflácia v EÚ v tomto roku klesne na 1,6 % a následne sa v roku 2020 zvýši na 1,7 %.
V rokoch 2019 a 2020 by mal pomer dlhu k HDP podľa prognóz vo väčšine členských štátov klesať, pretože deficity sú naďalej nízke a rast nominálneho HDP by mal zostať vyšší než priemerná úroková sadzba nesplateného dlhu. Pomer dlhu k HDP by mal podľa prognózy klesnúť z úrovne 81,5 % v roku 2018 na 80,2 % v roku 2019 v EÚ a z úrovne 87,1 % v roku 2018 na 85,8 % v roku 2019 v eurozóne. Deficit verejných financií v EÚ sa má podľa predpokladov zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 1 % v roku 2019 a 2020. Očakáva sa, že aj v eurozóne dôjde k jeho rastu z 0,5 % HDP v roku 2018 na 0,9 % HDP v roku 2019. Tohtoročné zvýšenie sa pripisuje najmä pomalšiemu rastu HDP a expanzívnym fiškálnym politikám v niektorých členských štátoch.
Slovensko by malo dosiahnuť v 2019 spolu s Írskom tretí najvyšší rast HDP na úrovni 3,8%; čo je o 0,3 pp menej ako predpokladala zimná prognóza 2019 či jesenná prognóza 2018. V 2020 by mal rast mierne klesnúť na 3,4%. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti bude najväčším ťahúňom rastu. Miera nezamestnanosti je na historicky nízkych úrovniach. Zlepšujú sa aj verejné financie – dlh by mal klesnúť tento rok na 47,3% a v 2020 na 46%. Deficit verejných financií dosiahol v 2018 -0,7% HDP a v rokoch 2019 a 2020 by mal mierne klesnúť na -0,5% resp. 0,6%. Nadchádzajúce parlamentné voľby a návrhy na zníženie daní či sociálne balíčky predstavujú hlavné riziká.
