Európska komisia a organizácia OECD dnes spoločne uverejnili správu „Stručný pohľad na zdravie: Európa 2018“, prezentujúcu analýzy zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti zdravotníctva v 28 členských štátoch, 5 kandidátskych krajinách a 3 krajinách krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).
Cieľom je pomôcť členským štátom reagovať na výzvy a podporiť ich snahu na získavanie poznatkov.
Dnešná správa je prvým krokom v dvojročnom cykle, ďalej bude v roku 2019 nasledovať vypracovanie zdravotných profilov všetkých členských krajín EÚ, z ktorých vyplynú osobitné charakteristiky a posledným je séria diskusií v jednotlivých štátoch.
Priemerná dĺžka života v krajinách EÚ stabilne rastie, ale od roku 2011 sa značne spomalila. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia.
Na Slovensku bola v roku 2016 predpokladaná dĺžka života 77 rokov, pričom európsky priemer je 81 rokov. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia. Na Slovensku môže 30 ročný muž s vysokou úrovňou vzdelania očakávať, že bude žiť o 15 rokov viac, v porovnaní s tým, keby dosiahol len nízku úroveň vzdelania. 30 ročná vzdelaná žena môže očakávať dlhší život o 7 rokov, v porovnaní so ženou s nízkou úrovňou vzdelania. Najčastejšou príčinou úmrtia sú na Slovensku sú ochorenia obehového systému a rakovina.
Ďalšie zistenia z dnešnej správy, ktorá varuje aj pred rizikovými faktormi, ako fajčenie, alkohol, obezita a vyžaduje univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a posilnenie zdravotného systému:
- Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20% výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
- V roku 2015 zomrelo v dôsledku duševných chorôb viac ako 84 000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
- Skoro 40% mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.
